Oplatí sa ešte stavebné sporenie?

V dnešnom období drahých úverov a turbulentného vývoja na finančných trhoch sa často u klientov stretávame s otázkou, čo sa im oplatí a čo nie. Kde si sporiť, ktorá banka je najvýhodnejšia a podobne.

Tentoraz si priblížime často skloňovaný produkt, ktorý má na Slovensku veľkú tradíciu – stavebné sporenie a stavebný úver.

Stavebné sporenie poskytovali na Slovensku donedávna 3 stavebné sporiteľne:

• ČSOB stavebná sporiteľňa,
• Wūstenrot stavebná sporiteľňa,
• Prvá stavebná sporiteľňa.

V súčasnosti si môžeme uzatvoriť novú zmluvu už len cez Prvú stavebnú sporiteľňu, lebo ČSOB a Wūstenrot svoju činnosť ukončili a spravujú už iba existujúce zmluvy.

Stavebné sporenie ako finančný produkt je sám o sebe dosť špecifický. Poskytuje rôzne varianty využitia, ktoré by sa zjednodušene dali zhrnúť do dvoch základných:

• stavebné sporenie (úročenie vkladov) a
• stavebný úver (určený na financovanie bývania).

Do veľkej miery diskutovaný finančný produkt prešiel od svojho vzniku viacerými premenami, hlavne čo sa týka jeho výhodnosti. Stále existuje veľká skupina klientov, ktorí ho využívajú. Niektorí len preto, lebo im ho založili rodičia pred mnohými rokmi a stále sa držia akejsi tradície, ktorá bola na Slovensku vytvorená.

Ako to však vyzerá v súčasnosti? Je stavebné sporenie naozaj také výhodné, ako bolo v minulosti? Poďme sa na to pozrieť najskôr z hľadiska sporenia.

Sporenie

Hlavnou výhodou, ktorá bola pri vzniku produktu najväčším lákadlom, bola možnosť využiť štátnu dotáciu formou štátnej prémie. Tá bola fixne určená a postupne sa upravuje. V súčasnosti je maximálna výška štátnej prémie, ktorú je možné získať, na úrovni 70 €, respektíve 2,5 % z ročných vkladov. To znamená, že ak ju chceme využiť v maximálnej miere, tak musíme ročne vložiť do sporenia aspoň 2 800 €, čo predstavuje mesačnú sumu cca 233 €. Každý sám si musí prehodnotiť, či je to reálne splniť, no všeobecne je to dosť vysoká suma, ktorú Slovák s priemernou výškou mzdy asi nebude ochotný zaplatiť. Navyše platí, že ak si sporiteľ uzatvorí zmluvu až v polovici roka, tak môže využiť už len 50 % zo štátnej prémie, teda maximálne 35 €.

Nárok na štátnu prémiu však vzniká iba sporiteľom, ktorých príjem nepresiahol 1,3-násobok priemernej mesačnej mzdy na Slovensku za predchádzajúci rok, ktorá bola 1 304 €.

Taktiež je to podmienené sporením aspoň 6 rokov alebo dokladovaním účelu využitia prostriedkov, čo predstavuje značné obmedzenie.

Pri samotnom vzniku tohto produktu bolo získanie štátnej prémie veľmi atraktívne, no dnes je to už takmer zanedbateľná suma.

Keď si to vyjadríme v číslach, tak na získanie plnej štátnej prémie musíme vložiť za 6 rokov sumu 16 800 €, pričom dostaneme prémiu 420 €. Ak by sme to porovnávali s klasickým pravidelným sporením formou zloženého úročenia, takéto sporenie by predstavovalo ročné zhodnotenie na úrovni cca 0,7 %, čo je naozaj veľmi málo.

Ak k tomu pripočítame poskytovaný úrok 0,5 – 1 % ročne, stále nedosahujeme ani polovicu dlhodobého priemeru inflácie, a teda naše peniaze v čase strácajú na hodnote. Dokonca v roku 2022 dosiahla úroveň inflácie až 12,8 %.

Aby sme boli maximálne transparentní, tak aktuálne ponúka Prvá stavebná sporiteľňa tzv. úrokový bonus vo výške 4 % ročne. Háčik je však v tom, že tento úrok sa každý rok znižuje.

Vyzerá to takto:

• V roku 2023: 4 % p. a. (1 % + 3 % bonus)
• v roku 2024: 3 % p. a. (1 % + 2 % bonus)
• v roku 2025: 2 % p. a. (1 % + 1 % bonus)
• od roku 2026: 1 % p. a.

V praxi to znamená, že najvyšší úrok dostaneme v období, keď sú naše vklady, respektíve hodnota účtu najnižšia (keďže na začiatku sporenia chvíľu trvá, kým sa naakumuluje zaujímavejšia suma), a teda aj vyšší úrok z nízkej sumy je vždy nižší výsledok ako rovnaký úrok z vyššej sumy. V čase, keď by mohla byť hodnota účtu už vyššia, sa vklady budú úročiť opäť len 1 % ročne.

Výsledok teda nie je úplne zaujímavý, nehovoriac o tom, že takýto finančný produkt taktiež obsahuje ďalšie poplatky a samotný výnos podlieha dani 19 %.

Vhodnou alternatívou…

je využiť vzhľadom na požadovaný účel sporenia radšej podielové fondy, ktoré ponúkajú široké možnosti. Kľúčové je určiť si časový horizont, na ktorý chceme sporiť, respektíve investovať, a následne vybrať vhodný nástroj. Ak sa však rozprávame o dlhodobom investovaní, tak odporúčame nízkonákladové ETF indexové fondy, ktoré ponúkajú zaujímavé zhodnotenie na úrovni 8 – 10 % p. a., nízke náklady a navyše sú oslobodené od dane z výnosu, pokiaľ ich držíte viac ako 1 rok. Na kratšie obdobie sú k dispozícii napríklad realitné fondy, ktoré ponúkajú možnosť podieľať sa na zaujímavých výnosoch z projektov, na ktoré sa niektorí možno dennodenne pozeráte, a prostredníctvom týchto fondov na nich môžete aj zarobiť.

Stavebný úver

Z hľadiska úveru má tento finančný produkt podstatne väčší zmysel. Je vhodný napríklad ako nástroj na dofinancovanie hypotéky pri kúpe nehnuteľnosti.

Dnes je štandardom poskytovanie hypotéky vo výške 70 – 80 % z hodnoty zakladanej nehnuteľnosti, pričom zvyšok musí mať klient buď vo vlastných zdrojoch, alebo môže využiť ďalší úver za predpokladu, že nemá k dispozícii ďalšiu nehnuteľnosť na založenie.

Jednou z možností je využitie spotrebného úveru, ktorý má viaceré nevýhody – hlavne vysoký úrok a splatnosť maximálne 8 rokov. Tu vstupuje do hry práve stavebný úver, ktorý môže byť zabezpečený alebo nezabezpečený nehnuteľnosťou. Je možné pri ňom získať lepšiu úrokovú sadzbu ako pri spotrebnom úvere a zároveň splatnosť až na 30 rokov, tak ako pri klasickej hypotéke. Taktiež je možné získať vyšší objem úveru ako pri klasickom spotrebnom úvere.

Ukážme si modelový príklad klientov, ktorí kupujú byt za 150 000 €, pričom 120 000 € dostanú formou hypotéky a zvyšných 30 000 € dofinancujú formou spotrebného alebo stavebného úveru. (Predpokladajme, že majú postačujúci príjem a žiadne vlastné zdroje.)

Samozrejme, stavebný úver má tiež svoje obmedzenia, napríklad čo sa týka typu akceptovaného príjmu, no dnes, v čase vysokých cien nehnuteľností je to určite veľmi zaujímavé riešenie, na ktoré netreba pri vybavovaní financovania zabúdať.

Tak ako v každej oblasti treba zvážiť plusy a mínusy každej služby a nespoliehať sa na to, čo fungovalo kedysi. Všetko podlieha zmenám, a preto je dôležité robiť rozhodnutia na základe aktuálnych informácií a pristupovať k tomu individuálne.

Zdroj: MFSR, PSS, canva